Predaj akcií Telekomu je normálna vec. Keby predseda vlády desať rokov nevykrikoval, že akákoľvek privatizácia je zločin proti ľudskosti, mohol to normálne odkomunikovať. Prípadne prezradiť, na čo budú použité prostriedky z predaja akcií. Teraz to musí robiť ako lupič v parku, poza bučky a potichu.
Jedna štátna poisťovňa v ťažení predsedu vlády je ideológia od samého začiatku. Rovnako ako celý boj proti zdravotným poisťovniam, ktorý otvoril už počas svojej prvej vlády. Premrhal veľa energie a peňazí.
Výsledok je veľká nula. Pacient je v slovenskom zdravotníctve na poslednom mieste a tí obetaví a poctiví zdravotnícki pracovníci len o stupienok vyššie. Ale hlavne, že bolo roky o čom rozprávať.
Bezútešnosť politiky bez výsledkov je ešte jasnejšia v súvislosti s tým, ako si predseda vlády pár týždňov pred voľbami spomenul na súdnictvo.
Roky akože bojoval o štátnu poisťovňu, aby to napokon odložil k ľadu. Aby mal teraz akože za čo "bojovať" v predvolebnej kampani, tak zrazu vytiahol do boja proti zlému súdnictvu. A ako posledný na Slovensku si spomenul, že by možno nebol zlý nápad oddeliť funkciu predsedu Súdnej rady a Najvyššieho súdu.
Do politiky idem so skúsenosťou manažéra. A táto skúsenosť mi hovorí, že zdravý rozum a prospech pre občanov stojí nad akoukoľvek ideológiou.
