Zo žiadostí o pomoc za posledný mesiac:
Vierka, mama 6 ročného Samka - aktuálny príjem 177 eur mesačne. „Je ponižujúce, keď človek ochorie a od štátu sa pomoci nedočká. Som zúfalá a často si radšej nekúpim lieky, aby som mohla kúpiť niečo Samkovi".
Zuzana, mama 17 ročného Mateja - príjem 195 eur mesačne. „S manželom sa rozvádzam, nedáva mi ani cent. Sťahujem sa k svojej mame do trojizbového bytu, kde už býva sestra so synom a aj môj brat. Svojmu synovi som ale sľúbila, že budem bojovať".
Renáta, mama 17 ročnej Alice - príjem 212 eur mesačne a k tomu 170 eur výživné. „Je strašné, keď človek vážne ochorie, má zrazu oveľa vyššie výdavky, ale štát mu dá minimálny príjem. Z čoho mám dať dcére na stužkovú, na zimnú bundu? Jeme iba zemiaky a cestoviny. Chýbajú jogurty, ovocie, zelenina... "
Čo k tomu dodať? Je neprípustné, aby sa choroba stala dôvodom absolútnej chudoby a z nevinných ľudí pomaly urobila bezdomovcov.
So štátom sme pritom urobili dohodu: budeme platiť dane a odvody a štát sa o nás v čase núdze postará. A platíme stále viac a viac.
Ak však štát nedokáže plniť svoju základnú funkciu, ochranu svojich občanov, zlyháva. A je jedno či ide o chudobu, zdravotnú starostlivosť alebo spravodlivosť pred súdmi.
Zlyhania štátu v prípade Renáty, Zuzany a Vierky sú len špičkou ľadovca. Ukazujú nielen to, ako dnešným politikom záleží na jednotlivcovi, poukazujú aj na hlbší problem. Problém zodpovednosti a ochoty politikov riešiť problémy nás, občanov.
Pani Renáta z Humenného s dcérou Alicou
Fotku uverejňujem s jej súhlasom. Napísala mi po telefonáte:"To, čo naozaj cítim a čo pre mňa pomoc vašej organizácie znamená, sa slovami nedá vyjadriť". Pani Renáta, bojujte! My budeme bojovať tiež. Aj za Vás.
Andrej Kiska
