Uvažovať o kandidatúre na prezidenta možno nie je najlepší nápad

Autor: Andrej Kiska | 5.9.2012 o 11:33 | (upravené 5.9.2012 o 14:09) Karma článku: 22,88 | Prečítané:  14828x

"Šibe ti?" spýtal sa ma dobrý kamarát, ktorému som mu povedal, že začínam uvažovať o kandidatúre na prezidenta. Takúto a podobné otázky som odvtedy dostal asi stokrát. Od priateľov, rodiny, bývalých kolegov z podnikania...

Najčastejšie sa opakovali tri argumenty:

1. Ublížiš projektu Dobrý Anjel. Tvoji konkurenti - a hlavne ten, ktorý bude z vládnucej strany a bude mať za sebou celý mocenský aparát - spravia všetko preto, aby ťa očiernili. Aby zničili tvoju dobrú povesť. Keď už budú hádzať na teba celú tú špinu, ublíži to Dobrému Anjelovi. Ak ľudia prestanú veriť tebe, prestanú veriť aj Dobrému Anjelovi.

2. Prídeš o súkromie. Budeš mať média stále za chrbtom. Na dovolenke, pri športe, v reštaurácii - všade budeš musieť byť ty aj tvoji najbližší v strehu. Nepotknúť sa, neobliať sa....

3. Už aj tak pomáhaš viac ako dosť. Nestačí ti jeden projekt? 15 miliónov eur pomoci a sto tisíc Anjelov je málo? Veď, ak by si sa stal prezidentom, aj tak by si nič nemohol zmeniť. Stojí ti to za to?

Práve preto

Zo všetkého najviac ma trápili úvahy o Dobrom Anjelovi. Posledné, čo by som si želal, je, aby sme tisíce rodín, ktorým pomáhame, vystavili riziku zastavenia pomoci.

Ale práve Dobrý Anjel a príbehy trpiacich rodín ma prinútili zamýšľať sa nad kandidatúrou.

Kým som podnikal, stretával som sa s mnohými negatívnymi javmi - podvodmi a nevymožiteľnosťou práva, korupciou štátnych úradníkov, byrokraciou... Nič z toho nebolo príjemné.

Keď sme ale spustili systém pomoci Dobrý Anjel, začal som sa stretávať so zlyhávaním štátu s desivými následkami:

V zdravotníctve, kde kvôli základným pochybeniam absolútne zbytočne zomierajú naše deti. Minulý týždeň som na detskej onkológii sedel s plačúcou mamičkou. Jej synčekovi pol roka nespravili vyšetrenia napriek tomu, že sa mal stále horšie a o vyšetrenia lekárov prosila. Keď konečne k nim došlo, bolo neskoro. Rakovina už začala svoju víťaznú cestu.

V sociálnej starostlivosti, kde sa pomoc štátu často mení na krutý výsmech  ľuďom. Nedávno o tom písala naša kolegyňa.

Korupcia. Prerástla našu spoločnosť ako najdivokejšia rakovina s milónmi metastáz a so základnými bunkami medzi najvyššími politikmi. V júni som riešil prosbu rodiny, keď lekár odmietol operovať nádor mozgu ich chlapca, kým nedostane úplatok. Chudobná rodina ma prosila o finančnú pomoc. Na úplatok nemala.

Niekedy by som plakal. Niekedy kričal

Je mnoho ďalších vecí, kde štát systémovo zlyháva. Školstvo, nezamestnanosť, rasová neznášanlivosť... Tápame medzi voľným trhom a štátom riadenou ekonomikou, nevieme uchopiť našu identitu a budúcnosť uprostred Európy... Nechávame sa detinsky klamať populizmom...

Netúžim po peniazoch. Svojimi peniazmi sa snažím pomáhať ľuďom. Nikdy som tiež netúžil po moci. Vždy som chcel ale pomáhať. Meniť veci k lepšiemu.

Charita ale má svoje limity a moje rozhorčenie je obrovské. Kam naša spoločnosť speje? Čo zanecháme našim deťom? Neutečú z tohto marasu preč? Nebudú sa nás raz pýtať: "A ty si čo spravil preto, aby sa tu žilo lepšie?"

Už Gándhí skonštatoval, že ak chce človek skutočne pomáhať ľuďom, musí uvažovať o vstupe do politiky. Biblia pridáva: Kto veľa dostal, od toho sa veľa bude vyžadovať.

Dokáže ale prezident niečo zmeniť? Právomoci prezidenta sú jasne definované ústavou. Ak chce niečo zmeniť, musí sa oprieť o autoritu. Autoritu svojho postavenia. O to, že ho zvolili občania tohto štátu.

Prezident nesmie byť bábkou v rukách politikov. Volia ho ľudia našej krajiny a preto musí za nich bojovať na každom kroku. Chrániť ich. Využiť všetky svoje znalosti, schopnosti a možnosti. Prezidenta voleného ľuďmi politici ignorovať nemôžu. Ak dá do svojej práce navyše aj srdce, určite dokáže ovplyvniť a meniť našu spoločnosť.

Na dve námietky proti kandidatúre som teda odpoveď našiel. Dobrý Anjel je ten skutočný dôvod, prečo som o tom začal uvažovať a prezident, ak chce a má predpoklady, tak dokáže veľa.

Ostala strata súkromia

Pred týždňom som sa začítal do Podtatranských novín. S prekvapením som narazil na meno svojho deda, Štefana Pavana. Partizán, organizátor odbojového hnutia. Spomenul som si na mamine príbehy o neustálych prehliadkach ich domu chlapmi v kožených kabátoch. O stálom strachu o život svojho otca. O život svoj, svojej mamy, sestry.

Došlo mi, aký som so svojimi obavami smiešny. Tisíce ľudí bolo ochotných položiť svoj život, len aby pomohli Slovensku. Riskovali životy svojich najbližších. Žili v hlade, v zime. Chceli pomôcť.

Čoho sa obávam ja? Straty súkromia? Smiešne.

Uvažovať o kandidatúre na prezidenta možno nie je najlepší nápad. Najdôležitejší je názor ľudí. Srdce mi ale opakuje dookola to staré a pravdivé:

Kto, keď nie my...

Kedy, keď nie teraz...

 

Andrej Kiska

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?